ciste

Wednesday , 25 May 2022
Stretnutie s verejnosťou: Cesty výskumu (RASGENAS) Print

Témou stretnutia bola reumatoidná artritída a hosťami moderátorky Sone Koželovej boli MUDr. Richard Imrich, PhD. riaditeľ Molekulárno-medicínskeho centra SAV a MUDr. Miroslav Vlček, PhD., odborný vedecký pracovník z Molekulárno-medicínskeho centra SAV, obaja súčasne pôsobiaci na Ústave experimentálnej endokrinológie, ktorý sa dlhodobo zaoberá problematikou reumatických ochorení v spolupráci s Národným ústavom reumatických chorôb v Piešťanoch.

Cesta od vedeckého nápadu k prvým konkrétnym výsledkom môže trvať pol roka, ale aj 5, 10 a viac rokov, záleží od konkrétneho problému. U liečiv je rozdiel, či ide o nový mechanizmus účinku, potom musí predchádzať rozsiahly základný výskum a cesta je naozaj dlhá. Ak ide len o využitie už poznaných mechanizmov tak môže byť podstatne menej. Ale od prípravy novej účinnej látky musia prebehnúť prísne testy, čo sa aj s ohľadom na bezpečnosť príliš urýchliť nedá.

Spolupráca medzi výskumom a klinickou praxou nebýva vždy jednoduchá. Niekedy majú lekári z pocit, že sa vedci nezaoberajú problémom, ktorý je v praxi skutočne dôležitý.

Doktor Vlček si myslí, že tento postoj závisí od individuality lekára. Niektorí dobre chápu význam výskumu pre lekársku prax, aj keď vedci často riešia otázky základného výskumu, ktoré neprinášajú okamžité výsledky. „Z našej strany sa snažíme zamerať na aktuálne problémy, ktoré poznáme z literatúry a z odbornej komunikácie na konferenciách. Niekedy však vedec môže riešiť aj problém, ktorý sa zdá byť na prvý pohľad menej dôležitý a časom sa ukáže, že má podstatný význam,“ dodal.

Prítomných hostí, z ktorých mnohí žijú s reumou podstatnú časť svojho života zaujímala aj budúcnosť medicíny. Ako bude vyzerať ich liečba o 30 rokov? Podľa doktora Imricha patrí budúcnosť jednoznačne patrí molekulárnej medicíne, ktorá je schopná odhaliť chorobu skôr ako vypukne. Molekulárno-medicínske centrum SAV pracuje na projekte RASGENAS, ktorý sa zaoberá práve genetickými predispozíciami reumatoidnej artritídy (RA). Odhaduje sa, že genetika sa podieľa 20 až 30% vzniku RA. V posledných rokoch bolo dokázaných niekoľko nových génov, ktorých zmeny sú spojené s rizikom vzniku reumatického ochorenia.

 

 

Last Updated on Thursday, 21 April 2011 09:09